Správa TANAPu bráni ťažbu dreva, stromov napadnutých lykožrútom by mohlo byť aj menej (video)

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať
TANAP, ťažba dreva
Vedúci ochranného obvodu Tatranská Javorina zo Správy TANAP-u Ján Slivinský a štátny tajomník ministerstva životného prostredia Filip Kuffa. Foto: Reprofoto: www.facebook.com
Tento článok pre vás načítala AI.

Stromov napadnutých lykožrútom by bolo podstatne menej, ak by mohla byť kalamita v Tatranskom národnom parku (TANAP) spracovávaná priebežne.

Tvrdí to vedúci ochranného obvodu Tatranská Javorina zo Správy TANAP-u Ján Slivinský vo videu na sociálnej sieti, ktoré zverejnil štátny tajomník ministerstva životného prostredia Filip Kuffa.

Tisícky metrov kubických dreva

Reagujú v ňom na ďalší medializovaný prípad ťažby stromov v blízkosti Tatranskej Javoriny, na ktorú upozornila iniciatíva My sme les a tiež video europoslanca Michala Wiezika. Kuffa zároveň poznamenal, že v prípade ďalšieho očierňovania podajú žalobu za poškodzovanie dobrého mena.

Po Kôprovej doline v Tatranskom národnom parku upozornila v stredu iniciatíva My sme les na ťažbu na viacerých miestach najstaršieho národného parku.

Na odvoznom mieste pri osade Podspády zdokumentovala sklad s tisíckami metrov kubických dreva. Ďalšie stovky metrov kubických sa podľa nej nachádzajú na menších skladoch roztrúsených po lese.

Veľká časť je zo štátnych pozemkov

„Prevažná väčšina dreva pochádza zo štátnych pozemkov, ktoré spravuje správa národného parku, v 3. stupni ochrany, a vo všetkých prípadoch ide o lesné porasty v navrhovanej A zóne národného parku,“ napísali enviroaktivisti.

Zároveň tvrdia, že veľká časť ťažieb bola vykonaná v porastoch, ktoré sú biotopom chráneného hlucháňa hôrneho. Podľa nich ide zároveň z veľkej časti o ťažbu, ktorá nijako nepomáha spomaľovať šírenie lykožrúta, keďže v daných stromoch sa dávno nenachádza.

„Pod náhodnú ťažbu patria aj stromy spracované z vetrovej kalamity. Sme povinní spracovať aj vetrovú kalamitu, pretože následne by sa v nej opäť množil lykožrút. Tie stromy, ktoré sa vám zdajú, že sú spílené nelegálne, nie je to tak. Všetko je legálne,“ hovorí vo videu Slivinský.

V prípade, ak sa vám nezobrazil zdieľaný obsah nad týmto textom kliknite sem

Pri ťažbe sa riadia legislatívou

Ministerstvo životného prostredia SR ešte v stredu pre agentúru SITA uviedlo, že pri ťažbe sa riadi platnou legislatívou.

„Správa TANAP-u postupuje v zmysle platnej legislatívy a na základe zmlúv, ktoré boli uzatvorené ešte za predchádzajúceho vedenia organizácie i samotného envirorezortu. Ak vzniknú dôvody na náhodnú ťažbu, či už vplyvom vetrovej alebo lykožrútovej kalamity, tak envirorezort bude aj do budúca takéto porasty sanovať,“ informovali z odboru komunikácie ministerstva.

Podľa Slivinského je za problémom kalamity lykožrúta aj časové obmedzenie. „Tým, že polroka máme plošne zablokované spracovanie kalamity, umožňujeme lykožrútovi množiť sa bez problémov. Preto je také množstvo napadnutých stromov,“ vysvetlil ďalej vo videu.

Taraba chce chrániť kvalitu lesov

Ako dodal, nebránia sa čiastočným obmedzeniam, ale nie plošným, ktoré sú podľa jeho slov kontraproduktívne. Minister životného prostredia Tomáš Taraba ešte počas tohto týždňa avizoval, že všetky stromy napadnuté lykožrútmi spôsobujúce kalamitnú situáciu pôjdu čo najrýchlejšie dole.

Zámerom je podľa neho ochrániť kvalitu a zdravie slovenských lesov. Ministerstvo už podľa jeho slov nebude tolerovať stavy, keď sa 700 dní čakalo na povolenie k výrubu stromov.

Ondrej Kameniar z My sme les uviedol, že drevo ležiace na sklade pri Podspádoch pochádzalo z veľkej časti zo stromov, ktoré už boli vyschnuté minimálne niekoľko mesiacov.

Stromy musíme dať dole

„Ekonomická hodnota takéhoto dreva nie je veľká a rovnako nepredstavuje ani žiadne riziko z hľadiska šírenia lykožrúta. Jeho hodnota pre lesný ekosystém je však zásadná, predstavuje nevyhnutnú súčasť lesa,“ poznamenal.

Na margo ťažby stromov, v ktorých sa už lykožrút nenachádza, vedúci ochranného obvodu Tatranská Javorina vo videu uviedol, že ich odstránenie je dôležité aj z pohľadu bezpečnosti.

„Tieto stromy musíme dať dole. Ak máme následne pracovať na týchto plochách, ak máme zalesňovať, starať sa o tieto plochy, ľudia musia mať zabezpečenú aj bezpečnosť na týchto plochách,“ dodal.

Aj z protipožiarneho hľadiska je podľa neho nutné dané lokality zbavovať suchého dreva, pretože je veľmi zápalné.

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať
Viac k osobe Filip KuffaMichal Wiezik
Firmy a inštitúcie iniciatíva My sme lesMŽP Ministerstvo životného prostredia SRSpráva TANAPu