Na viacerých miestach v Tatranskom národnom parku sa ďalej ťaží drevo, upozorňuje iniciatíva My sme les

• aktualizované 6. marca 18:15

Medializovaný prípad ťažby suchých smrekov v Kôprovej doline v Tatranskom národnom parku (TANAP) nie je podľa iniciatívy My sme les ojedinelý.

Aktuálne sa podľa nej ťaží na viacerých miestach parku, pričom v blízkosti Tatranskej Javoriny ide o rádovo až tisíce metrov kubických dreva.

Haldy dreva pri Podspádoch

Iniciatíva v stredu informovala, že na odvoznom mieste pri osade Podspády zdokumentovala sklad s tisíckami metrov kubických dreva. Ďalšie stovky metrov kubických sa podľa nej nachádzajú na menších skladoch roztrúsených po lese.

Podľa enviroaktivistov ide z veľkej časti o ťažbu, ktorá nijako nepomáha spomaľovať šírenie lykožrúta.

„Ten sa už v týchto stromoch dávno nenachádza. Prevažná väčšina dreva pochádza zo štátnych pozemkov, ktoré spravuje správa národného parku, v 3. stupni ochrany, a vo všetkých prípadoch ide o lesné porasty v navrhovanej A zóne národného parku,“ napísala iniciatíva.

Veľká časť ťažieb bola podľa nej realizovaná v porastoch, ktoré sú biotopom chráneného hlucháňa hôrneho. Ide o pozemky v tesnom susedstve viacerých rezervácií. tvrdí My sme les.

Môže dôjsť k finančným sankciám

Na túto konkrétnu ťažbu tak iniciatíva podáva podnet na Slovenskú inšpekciu životného prostredia.

„Je veľmi pravdepodobné, že Európska komisia po zoznámení sa s týmto prípadom pristúpi k uvaleniu finančných sankcií na Slovensko pre nedostatočnú ochranu hlucháňa,“ napísala občianska iniciatíva.

Ondrej Kameniar z My sme les zároveň označil minulotýždňovú reakciu ministerstva životného prostredia na ťažbu v Kôprovej doline za „nepatrične zľahčujúcu“.

Rezort vtedy uviedol, že ťažba na štátnych pozemkoch TANAP-u bola vykonaná v súlade s platnou legislatívou a platným rozhodnutím z decembra 2020, teda ešte z čias bývalého vedenia ministerstva.

„Zaujímalo by nás, ako bude vedenie ministerstva komentovať tie obrovské haldy dreva, ktoré sme zaznamenali tentokrát,“ poznamenal Kameniar.

Negatívne vnímajú aj slová Tarabu

Iniciatíva podľa neho veľmi negatívne vníma aj pondelkové vyjadrenia ministra Tomáša Tarabu.

„Svedčia o jeho hlbokej neznalosti problematiky, prípadne o cielenej snahe podporovať záujmy drevobiznisu v chránených územiach na úkor ochrany prírody,“ skonštatoval Kameniar.

Šéf envirorezortu na sociálnej sieti okrem iného uviedol, že všetky stromy napadnuté lykožrútmi a spôsobujúce kalamitnú situáciu pôjdu čo najrýchlejšie dole, zámerom je podľa neho ochrániť kvalitu a zdravie slovenských lesov.

Ministerstvo životného prostredia SR v reakcii pre agentúru SITA uviedlo, že sa riadi platnou legislatívou a odmieta ekologický anarchizmus a diktát zo strany niektorých mimovládnych organizácií.

Ministerstvo vidí očierňovanie

Rovnako odmieta očierňovanie poctivej práce Správy Tatranského národného parku.

„V tomto prípade ide o spracovanie kalamity náhodnou ťažbou, kde Správa TANAP-u postupuje v zmysle platnej legislatívy a na základe zmlúv, ktoré boli uzatvorené ešte za predchádzajúceho vedenia organizácie i samotného envirorezortu. Ak vzniknú dôvody na náhodnú ťažbu, či už vplyvom vetrovej alebo lykožrútovej kalamity, tak envirorezort bude aj do budúca takéto porasty sanovať,“ informovali z odboru komunikácie ministerstva.

Správa TANAP-u sa podľa Martiny Petránovej z jej komunikačného oddelenia k spracovaniu kalamít náhodnou ťažbou v Tatranskom národnom parku vyjadrila už v súvislosti so spomínaným medializovaným prípadom v Kôprovej doline.

„Opäť len zopakujeme, že postupujeme v zmysle platnej legislatívy, vydaných rozhodnutí a na základe zmlúv, ktoré boli uzatvorené ešte za predchádzajúceho vedenia organizácie i samotného envirorezortu,“ reagovala pre SITA.

Inšpekcia podnet ešte nedostala

Slovenskej inšpekcii životného prostredia spomínaný podnet zatiaľ nebol doručený, informoval o tom SITA v stredu popoludní jej hovorca Dávid Vido.

„V prípade, ak sa tak stane, naši inšpektori začnú výkon štátneho dozoru, nakoľko dôkladne preverujeme každý podnet,“ dodal.