Sobotu je to presne devätnásť rokov od vtedy, ako sa Tatrami prehnala ničivá víchrica. Ako pripomenula Správa Tatranského národného parku (TANAP), vietor zničil 12 600 hektárov lesa, napáchal nielen rozsiahle materiálne škody, ale vyžiadal si aj jeden ľudský život.
Sila tatranskej bóry
O sile tatranskej bóry svedčí i fakt, že bola zaradená medzi desať najničivejších európskych vetrových kalamít za posledných tridsať rokov.
Podstatný je vzťah k životnému prostrediu, tvrdí dočasný riaditeľ TANAPu Olexa a nie thajský box
Kalamita zasiahla najmä centrálnu časť Tatier, čiže zhruba územie od Štrbského Plesa po Tatranské Matliare.
„V rámci projektu rekonštrukcie, revitalizácie a obnovy zničených lesných ekosystémov, ktorého cieľom bolo vytvorenie stabilných lesov s prírode blízkou štruktúrou, sa lesníkom podarilo obnoviť zhruba polovicu vetrom zničeného územia,“ uviedla na sociálnej sieti Správa TANAPu. O zvyšok sa postarala príroda.
Metóda „Eddy Covariance“
Veterná smršť bola podľa TANAPu výzvou i pre výskumníkov, ktorí svoju pozornosť zamerali na sledovanie vývoja lesných ekosystémov na plochách so spracovanou i nespracovanou kalamitou.
Majko šéfoval TANAPu šestnásť rokov. Dôležité je, aby to tie kopce prežili bez ujmy, reagoval na svoje odvolanie
„Tie porovnávali s územiami, ktorým sa vietor vyhol i tými, kde úradoval oheň a lykožrút. Mimochodom, práve počas takzvaného pokalamitného výskumu bola po prvýkrát na Slovensku použitá metóda „Eddy Covariance“ na meranie uhlíkovej bilancie s využitím veží,“ informovala Správa TANAPu.
