Používate zastaralý prehliadač, stránka sa nemusí zobraziť správne, môže sa zobrazovať pomaly, alebo môžu nastať iné problémy pri prehliadaní stránky. Odporúčame Vám stiahnuť si nový prehliadač tu.
Dscf9728.jpg
3
Otvoriť Foto TU
Otvoriť galériu
Anežka Kováliková, ambasádorka zero waste METRO
15. apríla 2019 Potravinárske firmySlovenskoPotravinárske firmy z lokality Slovensko od Ivana SladkovskáIvana Sladkovská Diskusia()

Rozhovor: Aj veľká korporácia môže byť zero waste, stačí začať od seba

Zero waste si spájame predovšetkým z domácnosťami a malými firmičkami. Anežka Kováliková, ktorá pracuje na pozícii nákupcu jednorazových výrobkov v reťazci METRO na to išla inak. Po zavedení zmien v domácnosti uplatňuje princípy znižovania odpadu aj v takej veľkej korporácii, akou je práve METRO. Dnes pre túto spoločnosť pracuje aj ako ambasádorka zero waste.

Ako ide dohromady veľká korporácia predávajúca potraviny a princípy zero waste? 

Podľa môjho názoru veľmi dobre. Zero waste si mnoho ľudí spája s jednotlivcami a ich dobrými návykmi, ktoré majú za následok minimálnu tvorbu odpadu. Z môjho pohľadu sa dá filozofia Zero Waste uplatňovať všade, kde odpad akýmkoľvek spôsobom vzniká a teda aj vo veľkej korporácii. A čím väčšia spoločnosť, tým väčšie možnosti a pozitívny dopad za ňou stoja. Samozrejme o to komplexnejší je aj proces zmeny, ale to k tomu patrí.

Ako ste sa k tejto myšlienke dostali?

Bola som na mnohých zahraničných projektoch v METRO a jedným z nich bola India. Tam ma zarazilo, aké veľké množstvo odpadkov je na uliciach. Pri dažďoch sa doslova valia ulicami. Cudzincov to veľmi zaráža a čudujú sa, prečo to nerobia ako my. Lenže hlavný rozdiel medzi nami a Indiou je v tom, že tiež máme haldy odpadu, len ich nevidíme. Vyvážame ich tam, kde nie sú na očiach, teda na skládky. Robí to tak väčšina Slovenska, okrem Košíc a Bratislavy, ktoré majú spaľovňu. Je to naozaj veľký problém.

To bol prvý impulz, no ako to s vami a zero waste začalo?

India ma naštartovala a uvedomila som si, že to treba nejako zmeniť. Prešla som si všetkými fázami. Najskôr mi to bolo ľúto, potom ma to hnevalo, prečo s tým vláda, výrobcovia a spotrebitelia nič nerobia. Až som sa dostala do bodu, kedy som si uvedomila, že ja som taká istá a tiež tvorím odpad. Pomaly som teda začala meniť svoje návyky. Založila som si stránku na sociálnej sieti s názvom Díky, čauko plasty a dávala tam tipy na zníženie odpadu. Po návrate do Metra na Slovensku sme začali s kolegami uvažovať, ako robiť menej odpadu vo firme. Začali sme na lokálnej úrovni. Prestali sme sa sústrediť na to, čo zmeniť nemôžeme a začali sme od seba.

Aké konkrétne zmeny ste urobili u seba doma? Pocítili ste, že by vám to ubralo na nejakom životnom komforte?

Dôležité je nerobiť veľa vecí naraz. Pretože potom začnete mať pocit, že ste obmedzovaní. To nie je udržateľné. U mňa to boli tri základné veci. Najskôr som si prestala kupovať balenú vodu, nosím si svoju vlastnú fľašu. Druhá vec: nepoužívať mikroténové vrecká. U nás doma je to úplné tabu. Máme látkové alebo ušité zo záclon a nakupujeme s nimi ovocie, zeleninu aj pečivo. Tretia vec, nepoužívame tašky len raz. Je jedno, aká je – plastová či látková, treba používať to, čo už doma máme a nenosiť domov ďalšie a ďalšie tašky. Takto fungujeme asi štyri roky a stále máme dosť tašiek. Základ je využívať to, čo už máme. Postupne som pridávala ďalšie veci. Hľadala som udržateľné náhrady jednorazových vecí. Napríklad odličovacie tampóny mám z látky a periem si ich. Nepoužívame fóliu na potraviny, ale voskový obal, ktorý sa dá znova použiť. Ale ako som spomínala, všetko sme to zavádzali postupne.

Takže čo by ste poradili ľuďom, ktorí chcú začať redukovať odpad a nevedia ako na to?

Základom je odpad domov nenosiť. Ak sa dá, treba nakupovať potraviny bez obalov – ovocie, zeleninu. Keď si domov žiadny odpad neprinesiem, nemusím sa potom starať o to, ako sa ho zbavím. Neznamená to, že teraz vyhodím všetko jednorazové a nahradím to niečím zero waste.

Viete aj povedať, o koľko sa znížila vaša produkcia odpadu doma či v práci?

Doma aj v práci sme urobili zaujímavý experiment. Zapisovali sme si, koľko odpadu vyhodíme. Vždy, keď som šla vyhodiť smeti, odvážila som ich. Zvlášť plasty, zvlášť odpad na kompost a podobne. Zistili sme, že pri separovaní a kompostovaní sme sa dostali do stavu, kedy vyprodukujeme celá domácnosť okolo kila zmesového odpadu. Slovenský priemer je 360 kíl odpadu ročne. U nás je to v priemere šesť kíl ročne na osobu. Pritom nejdeme do extrémov. Máme doma kompost, kde končí väčšina odpadu, plus zmeny, ktoré som opísala. Nič viac. Dá sa ísť ešte ďalej, ale pekne tu vidieť, že aj malé zmeny vedú k veľkým výsledkom.

Sni mka obrazovky 2019 04 10 o 16.56.32.png
Foto: Facebook/Díky, čauko plasty

Dnes nemajú kompost už ani ľudia na dedinách a v rodinných domoch, lebo sa boja, že im bude smrdieť. No vy máte kompost v práci. Ako sa to dá?

Doma na záhrade máme klasický kompost. Ten vôbec nezapácha, nie je to hnojisko. Potom existujú vermikompostéry s dážďovkami, alebo elektrické. Ten máme v práci a voláme ho Ciprián. Stačí neprekračovať jeho maximálnu kapacitu a potom z neho raz za čas vyhodiť kompost. Večer sa kompostér naplní odpadom a do 24 hodín je z toho kompost. Ten môžeme vysypať hocikam von, do kvetov, ale kolegovia si ho berú domov na záhradku. Dokonca máme poradovník, kto si kedy berie kompost. Denne tam hodíme okolo piatich kíl odpadu, čo je celkom dosť. Za mesiac je to 80 kíl odpadu, ktorý by skončil na skládke. My z toho máme skvelý kompost.

 Hovoríte, že ste zaviedli nietoré princípy zero waste aj v práci. Aké kroky urobilo METRO v rámci zníženia potravinového odpadu? 

V rámci znižovania tvorby potravinového odpadu pracujeme s našou potravinovou pyramídou nakladania s potravinovými prebytkami. V prvom kroku optimalizujeme procesy tak, aby vznikalo potravinových prebytkov čo najmenej. Pokiaľ vzniknú, venujeme ich Potravinovej banke Slovenska. Ak náhodou potravinové prebytky nie sú vhodné na darovanie Potravinovej banke, snažíme sa nájsť subjekty, ktoré ich využijú či už na skrmovanie pre zvieratá, alebo ich energeticky zhodnotia.

U nás doma napríklad šetríme aj tak, že nakupujeme síce drahšie, ale lepšie a lokálne potraviny. Každý si potom pred chladničkou rozmyslí, či to nechá pokaziť a takýmto spôsobom menej vyhadzujeme a míňame aj menej peňazí.

Aké kroky urobilo alebo urobí METRO pre redukciu jednorazových plastov? 

Do sortimentu sme zaradili stovky artiklov z alternatívnych materiálov, ktoré sú kompostovateľné. Takéto výrobky patria u jednorazových výrobkov k tým najekologickejším variantom. Odmietame zaradiť do sortimentu akékoľvek „naoko eko“ alternatívy, ako napríklad oxodegradovateľné plasty, ktoré predstavujú pre životné prostredie ešte väčšiu záťaž a riziko ako samotné plasty.

Čo to znamená? Rozložiteľné plasty sa predsa predávajú ako ekologické.

Oxodegradovateľné plasty sa v prírode rozložia na mikroskopické čiastočky. Síce ich nevidíme, ale stále sú to plasty. Kompostovateľné materiály sa pri správnom vyhodení do bioodpadu premenia na kompost. Tie „akože eko“ plasty ostávajú v prírode a tieto mikročiastočky sa potom dostávajú do tiel živočíchov aj ľudí. V podstate nahrádzame jeden problém druhým. Takže keď si budete kupovať nejaký ekologický obal, uistite sa, že je kompostovateľný.

Od 2021 platí v EU smernica, podľa ktorej sa už nebudú môcť predávať jednorazové plasty- aký vplyv to bude mať na obchod ako taký? 

Trh na to môže zareagovať rôzne. Každopádne myslím si, že finálny dopad pocítime až o niekoľko rokov. Postupná zmena už začala a tým pádom očakávam pomerne postupný prechod na udržateľné alternatívy.

V Metre predávate aj kompostovateľné a jedlé jednorazové obaly. Ako na to reagujú zákazníci? Nechýbajú im klasické plasty?

Sú dve skupiny zákazníkov. Sú takí, ktorí ku nám chodia nakupovať práve preto, že vedia, že tieto ekologické riady máme. Ich počet rapídne narastá, hoci ich je stále menšina. No a sú takí, pre ktorých je hlavným kritériom cena. To bude trvať dovtedy, až kým nezačne platiť celoplošný zákaz jednorazových plastov v EÚ (na Slovensku v roku 2021, pozn. red.). Tieto kompostovateľné výrobky sú vždy drahšie ako plast. Moja otázka skôr je, že či aj týchto riadov potrebujeme také veľké množstvo.

46440533_577035606064677_5026461511397146624_o.jpg
čapovanú drogériu už ponúka aj taký veľký reťazec ako METRO. Foto: FB/Díky, čauko plasty

Plánuje METRO aj bezobalovú sekciu? Bol by takýto koncept pre podnikateľov – teda business zákazníkov atraktívny? 

Áno. Minulý rok sme spustili predaj čapovanej drogérie na našej prevádzke v Ivanke pri Dunaji a od apríla sme tento koncept rozšírili na tri ďalšie predajne v Devínskej Novej Vsi, Nitre a Košiciach. Pripravovali sme ho primárne so zámerom podporiť malých podnikateľov, ktorí nie sú zero waste, ale chceli by držať v tomto smere krok s dobou a nevedia úplne ako na to. Robíme všetko preto aby sa tak aj stalo, takže v priebehu pár týždňov by sme mali zapojiť prvých zákazníkov.

Eko a zero waste sú aj niektoré lokálne výrobky. Sú takíto dodávatelia atraktívni aj pre METRO? 

Určite áno. Lokálnym dodávateľom sa snažíme venovať špeciálny priestor a podporovať ich. Okrem bežného sortimentu potravinových výrobkov, kde s lokálnymi dodávateľmi spolupracujeme dlhodobo, sme minulý rok rozširovali spoluprácu aj o kozmetické ekologické produkty. Predpokladám, že v tomto smere sa budeme aj naďalej snažiť o rozšírenie spolupráce. Okrem toho sa zameriavame aj na proces znižovania uhlíkovej stopy a spolupráca s lokálnymi dodávateľmi k tomu jednoznačne patrí.

Čo by ste chceli v budúcnosti zaviesť?

Máme veľa plánov. Napríklad chceme výrobky našich privátnych značiek zabaliť do nejakého ekologickejšieho obalu. Lenže nie je to jednoduché. Ako príklad spomeniem cherry rajčiny. Je takmer nemožné zohnať obal, ktorý by nebol plastový. Nakoniec sme sa dohodli s jedným slovenským dodávateľom, ktorý balil rajčiny do papierových vaničiek. Tam sme ale narazili na problém, že zákazníci sa v tovare prehrabávali a tak vznikol potravinový odpad. Do budúcnosti teda chceme menej obalov a viac lokálnych výrobkov kvôli uhlíkovej stope. Chceme túto myšlienku šíriť aj medzi zákazníkmi, ktorí sú tiež podnikatelia a veľakrát nás oslovujú, že by s redukciou odpadu potrebovali pomôcť. Takže im poskytneme naše know-how, aby si nemuseli prejsť tými istými chybami ako my. Udržateľnosť nie je iba ekológia. Je to spoločenská aj ekonomická otázka. Takže chceme zákazníkov motivovať a inšpirovať k udržateľnosti a určite ich budeme podporovať.

Odporúčané články

Za celý rok vyhodíme asi šesť kíl smetí. Nijako sa neobmedzujeme. Ako na to? Chcete spáliť záhradný odpad? Koledujete si o pokutu až do 350-tisíc eur

Témy

Z kategórie Životné prostredie

Odporúčame