Vodné toky v regióne Horná Nitra, do ktorých sú vypúšťané banské odpadové vody, sú výrazne znečistené arzénom. Kontamináciu potvrdili vzorky, ktoré dala v októbri odobrať organizácia Greenpeace z tokov Krivý potok, Hlinky, Kristovček, Ťakov a Handlovka. Ako informovala riaditeľka Greenpeace Slovensko Ivana Kohutková, vzorky následne analyzovali akreditované laboratóriá v Českej republike.
Hodnoty sú vysoko nad limitom
Vzorky pochádzali vždy z dvoch miest toku. Prvé bolo najbližšie k výpustu banských odpadových vôd a druhé vo vzdialenosti 30 až 250 metrov od tohto miesta. Všetky testované sedimenty obsahovali znepokojivé množstvá arzénu. Hodnoty sa pohybovali v rozmedzí od 21 do 3 780 mg/kg.
Konkrétne limitné hodnoty pre arzén v sedimentoch slovenská legislatíva neurčuje. Hodnoty preto možno orientačne porovnať so zákonnými hodnotami pre sedimenty určené na aplikáciu do pôdy či limitmi zo zahraničia. Slovenský zákon uvádza limitnú hodnotu pre arzén 20 mg/kg. Holandský zákon definuje 29 mg/kg arzénu ako cieľovú hodnotu v sedimentoch a pôde.
„V jednom mieste je množstvo arzénu až 189-krát vyššie. To je neprípustné,“ zdôraznila Kohutková. Dodala, že arzén má toxické účinky pre ľudské zdravie a vodné organizmy. Je mutagénny a karcinogénny, v životnom prostredí sa nerozkladá, no zotrváva v ňom a následne sa môže hromadiť v telách živých organizmov.
Najviac znečisťuje ťažba
Podľa Greenpeace Slovensko by bolo pokračovanie ťažby hnedého uhlia na Hornej Nitre hazardom pre región.
„V súčasnosti prebieha intenzívna debata o budúcnosti Hornej Nitry. Naše merania ukazujú, že ekologická záťaž v regióne je naozaj závažná. Aj keby sa už zajtra prestalo ťažiť, škody na životnom prostredí zostanú dedičstvom pre región a budúce generácie,“ konštatovala Kohutková. Vláda by podľa nej mala určiť presný dátum útlmu ťažby uhlia na Hornej Nitre a zaviazať sa k likvidácii environmentálnych záťaží, ktorú ťažba po sebe zanechá.
Ako pre agentúru SITA uviedol hovorca ministerstva životného prostredia Tomáš Ferenčák, Slovenská inšpekcia životného prostredia sa už zaoberá spoločnosťou Hornonitrianske bane Prievidza, ktorá v regióne ťaží uhlie, v súvislosti s jedným prípadom mimoriadneho zhoršenia vôd. Prípad konkrétnejšie nešpecifikoval. „Ku každému podozreniu zo znečistenia životného prostredia pristupujeme s maximálnou vážnosťou a zaoberáme sa ním,“ uzavrel Ferenčák.
Bane tvrdia, že je všetko v poriadku
Postup organizácie Greenpeace Slovensko a informácie o vysokých hodnotách arzénu v okolí výpustov banských vôd považuje spoločnosť Hornonitrianske bane Prievidza za nekorektné a neobjektívne.
Ako uviedla hovorkyňa spoločnosti Adriana Siváková, banské vody vypúšťajú do povrchových tokov v súlade s povoleniami Okresného úradu Prievidza – odboru starostlivosti o životné prostredie v Prievidzi, pričom kvalitatívne ukazovatele vypúšťaných banských vôd pravidelne monitorujú a ich hodnoty neprekračujú stanovené limity.
Spoločnosť tiež odmieta tvrdenia Greenpeace Slovensko, že plánovaná ďalšia ťažba je hazardom pre región. V marci tohto roka spoločnosť ENVIGEO podľa Sivákovej odobrala vzorky banskej povrchovej vody vypúšťanej do rieky Nitra. Namerané hodnoty arzénu ( 0,0026 – 0,0028 mg/l) pritom nezodpovedali tvrdeniam Greenpeace. Naopak analýza preukázala, že vplyv vykonávanej banskej činnosti na kvalitu povrchových vôd rieky Nitra a následne celého povodia Dunaja nie je významný.
