Agrorezort návrh rozpočtu víta s tým, že štát musí investovať do agropotravinárskeho sektora. Obchodníci však hovoria o krajine paradoxov, ak sa poslanecký návrh ešte pred prvým čítaním v parlamente objaví už ako súčasť návrhu rozpočtu.
Národniarmi navrhovaný 2,5-percentný osobitný odvod obchodných reťazcov je už zakotvený aj v rozpočte na nasledujúce tri roky. Návrh rozpočtu predložil rezort financií na pondelňajšie rokovanie tripartitiy a konštatuje v ňom, že výdavky z rozpočtu kapitoly pôdohospodárstva rastú z dôvodu zapracovania výdavkov súvisiacich s pripravovanou legislatívnou zmenou, ktorou sa zakotví povinnosť platenia osobitného odvodu osobnými reťazcami. Pre agrorezort ide pritom o nezanedbateľný balík. Rozpočtové zdroje kapitoly bez eurofondových zdrojov sa totiž najmä vďaka navrhovanému osobitnému odvodu majú takmer zdvojnásobiť z tohtoročných očakávaných 136 mil. eur až na vyše 244 mil. eur.
Osobitný odvod obchodných reťazcov pritom navrhuje koaličná SNS cez poslanecký návrh, ktorý len pred niekoľkými dňami predložili do parlamentu. Poslanci sa ešte návrhom nezaoberali ani v prvom čítaní. Samotné ministerstvo pôdohospodárstva, ktoré má výnosy z odvodu spravovať a rozdeľovať na podporu poľnohospodárskej a potravinárskej produkcie, návrh rozpočtu chváli. Na otázku, prečo je v návrhu rozpočtu zahrnutý aj neprerokovaný poslanecký návrh, však neodpovedalo.
„Agrorezort víta návrh rozpočtu. Je nevyhnutné, aby štát investoval do agropotravinárskeho sektora a podporoval tým domácu produkciu, sebestačnosť a kvalitné potraviny pre slovenského spotrebiteľa. Rozpočet zostavovalo Ministerstvo financií SR, čiže s technickými otázkami sa prosím obráťte na nich,“ uviedol pre agentúru SITA hovorca ministerstva pôdohospodárstva Vladimír Machalík. Rezort financií na otázky týkajúce sa osobitného odvodu v rozpočte agrorezortu neodpovedal.
Obchodníci postup odmietajú
K takémuto postupu sa odmietavo stavajú predovšetkým samotní obchodníci. Viceprezident Zväzu obchodu SR Pavol Konštiak hovorí, že je nemysliteľné, aby sa takýto návrh objavil už v návrhu štátneho rozpočtu. „Zdá sa, že Slovensko je krajina paradoxov a zvláštnej demokracie, keďže publikovaný ale neprerokovaný návrh poslancov sa považuje za dopredu schválený slovenským parlamentom, dokonca aj bez prvého čítania a prerokovania s dotknutými organizáciami,“ uviedol pre agentúru SITA Konštiak. Samotný návrh odvodu pritom považuje za nesystémový, diskriminačný a v rozpore s pravidlami Európskej únie.
Predstavitelia reťazcov združených v Slovenskej aliancii moderného obchodu v piatok taktiež zopakovali svoje vyjadrenie, že akékoľvek dodatočné zdanenie vybranej skupiny podnikateľov podľa odvetvia, územného pôsobenia a od určitého obratu považujú za diskriminačné a v rozpore s právom Európskej únie. „Preto považujeme za dôležité zdôrazniť, že v prípade schválenia poslaneckého návrhu zvážime obrátenie sa na orgány Európskej únie a sme presvedčení, že rovnako ako tomu bolo v prípade Poľska a Maďarska, Európska komisia zasiahne a stopne jeho vykonanie,“ uvádza sa vo vyhlásení aliancie.
Najnovšie sa však proti postupu pri snahe zaviesť osobitný odvod pre obchodné reťazce postavila aj Slovenská komora daňových poradcov (SKDP). „Predloženie návrhu zákona bez odbornej diskusie a mimo štandardný legislatívny proces považujeme za neprípustné. Nakoľko návrh neprešiel pripomienkovým konaním s diskusiou s odbornou verejnosťou, v praxi môžeme očakávať množstvo interpretačných problémov,“ tvrdí Miriam Galandová z SKDP. Ako dodala, z daňového hľadiska ide o dodatočné zdanenie vybranej skupiny firiem, čo je možné zo strany obchodných reťazcov považovať za diskriminačné.
Koho zasiahne odvod?
Odvod podľa návrhu SNS majú platiť obchodné reťazce, v ktorých aspoň 10 % z obratu tvoria potraviny a majú prevádzky minimálne v dvoch okresoch. Predkladatelia podľa návrhu vypočítali, že výnos z tohto odvodu môže ročne celkovo dosiahnuť 150 mil. eur. Po odrátaní negatívneho vplyvu na daň z príjmov v sume 31,5 mil. eur tak čistý výnos z odvodu vypočítali na 118,5 mil. eur.
Z týchto peňazí sa má podľa materiálu financovať najmä odbyt poľnohospodárskych produktov a potravinárskych výrobkov, ale tiež financovať analýzy, prieskumy, výstavy a prezentácie súvisiace s odbytom týchto produktov. V návrhu sa spomína tiež možná kompenzácia negatívnych vplyvov globálnych zmien počasia na poľnohospodársku prvovýrobu, či zriadenie a pravidelné financovanie fondu ťažko poistiteľných a nepoistiteľných rizík v poľnohospodárstve.