Kontrola v Lesoch SR odhalila nevýhodné zmluvy za milióny, aj podliezanie cien dreva

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať Diskusia
Spruce Forest Planting
Foto: Getty Images

Najvyšší kontrolný úrad našiel vo fungovaní štátneho podniku viacero vážnych chýb. 

Nevýhodný predaj dreva pod cenu, podozrivé zmluvy, diskriminačné tendre, aj nedokončený projekt za milióny eur. Šéf Najvyššieho kontrolného úradu (NKÚ) Karol Mitrík v piatok zverejnil záverečnú správu o kontrole v štátnom podniku Lesy SR.

„Za veľký kameň úrazu považujem fakt, že za 18 rokov sa na generálnom riaditeľstve vystriedalo 13 riaditeľov. V priemere tam jeden vydržal len 1,3 roka. Ani sa nestihne rozhliadnuť, a je preč. Takto sa nedajú presadzovať žiadne stratégie,“ vyjadril sa šéf NKÚ. Kontrolóri podľa neho zistili veľa zvláštnych vecí. Napríklad zmluvu, podľa ktorej štátne lesy od roku 2010 prenajímali štyri prevádzky spracovania dreva firme Woodworking s tým, že ročne dodajú 50-tisíc kubíkov drevnej hmoty. V skutočnosti však Lesy dodávali do prevádzok až 200 000 kubíkov dreva. Spracovateľská kapacita je 25 percent tohto objemu. „Takže je to obchodník s drevom, lebo spracuje len časť dreva. Čiže absolútne nevýhodná zmluva, v ktorej za celé tie roky sa nezmenili jej podmienky, valorizácia, nič tam nie je,“ uviedol Mitrík.

Drevo pod cenu

Šéf NKÚ sa pri kontrole aktívne zaujímal aj o ceny dreva, tak porovnal odbytové ceny dreva Lesov SR s Mestskými lesmi. „V roku 2017 speňažovali Lesy SR drevo listnatých stromov v priemere za 54,9 eur, mestské lesy v priemere za 67 eur za kubík. Drevo ihličnatých stromov predávali štátne lesy za 58,50, mestské za 63,50. Kto tie ceny stanovil a prečo sa neriadime cenami, ktoré určuje svetový trh?“ pýta sa Mitrík.

Zaujímavé je aj to, komu štátne lesy predávajú drevo. Medzi strategických partnerov totiž patria aj veľkí hráči na trhu, ako napríklad Slovwood Ružomberok, ktorý nakupuje drevo pre SCP Mondi. Ďalej je to podnik Bučina a IKEA Industry.

Kritizoval aj slabú evidenciu dreva. „Väčšinou sa používa zastaraný systém ciachovania, kde sa dá ľahko podvádzať. Lenže akosi sa to nedarí presadiť do odštepných závodov,“ hovorí šéf NKÚ s tým, že v jednom odštepnom závode už používajú elektronickú evidenciu.

Za vážne pochybenie považuje Mitrík aj výberové konanie na firmu, ktorá vykonáva povinný audit. Podľa výsledkov kontroly si nastavil podnik diskriminačné podmienky aby sa do finále dostali iba určité firmy. Ako podotkol týždenník Trend, tender vyhrala spoločnosť BDR. Jej majiteľom je vplyvný politik a bankár z čias vládnutia Mečiarovho HZDS Ivan Kiňo.

Systém za milióny

NKÚ si chce zvlášť posvietiť na projekt Automatizovaného stacionárneho detekčného systému monitorovania požiarov. Kontrola totiž objavila viacero nejasností. Navyše, projekt bol schválený a zafinancovaný doslova expresne. 4. marca 2016 bola uzatvorená zmluva s dodávateľom a 11. marca už Pôdohospodárska platobná agentúra financovala projekt cez nenávratný prísevok z eurofondov.

„V roku 2013 spracovala tento projekt lesnícka univerzita vo zvolene. Už tam sa spomínalo, že to nie je kompletný projekt, pretože mu chýbali zvážnice a prístupové cesty pre hasičov. Systém pokrýva len asi 19 percent lesov, ktoré má štátny podnik v správe. Tá zmluva je prakticky nevypovedateľná. Stanovila, že lesy SR budú päť rokov financovať prevádzku systému, ročne sumou 150 000 eur bez DPH. Celý projekt stál aj s DPH viac ako 27 miliónov eur,“ uvádza Mitrík.

Dodal, že samotná PPA vykonala nad projektom kontrolu, no žiadne pochybenia nezistila. NKÚ však tento projekt bude preverovať podrobnejšie.

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať Diskusia
Firmy a inštitúcie Lesy SRNKÚ Najvyšší kontrolný úradPPA Pôdohospodárska platobná agentúra