Kampaň „Viac neznesiem“ už má na svojej petícii takmer 13-tisíc podpisov. Aktivisti požadujú zákaz chovu sliepok v klietkach. Podľa hydinárov to nie je možné. Sliepky sa vraj majú v klietkach dobre a nič im nechýba. Navyše, vajcia z klietok sú rovnako kvalitné, ako tie z iných typov chovu.
Úbohé sliepky?
Priestor na život ako papier veľkosti A4, žiadny pohyb, šialenstvo, potlačené prirodzené inštinkty vtákov. Takýmito argumentami bojujú aktivisti z iniciatívy Humánny pokrok v kampani „Viac neznesiem“ za lepší život sliepok. Podľa obrancov práv zvierat sú klietkové chovy nehumánne a Slovensko by malo tento typ chovu úplne zakázať. Namiesto toho by sa mali naši chovatelia zamerať na voľné výbehy a chov na podstieľke.
Petícia na ich stránke už má takmer 13-tisíc podpisov z potrebných 15 000. „V klietkovom chove u nás žije takmer 6 miliónov sliepok a pochádza z neho až 9 z 10 vajec v našich obchodoch. Firmy týmto zaobchádzaním usilujú o maximalizáciu ziskov a zo sliepok robia stroje na vajcia, ktorých potreby a záujmy sú druhoradé. Krutosť klietkového chovu v 21. storočí naozaj nemá svoje miesto a mnohé krajiny ho už preto postavili mimo zákon,“ uvádza Humánny prokrok na svojej stránke ku kampani.
Klietky vtákom stačia
Na Slovensku naozaj pochádza z klietkových chovov väčšina tuzemských vajec, takmer 90 percent. Podľa predsedu Únie hydinárov Slovenska Daniela Molnára už chovatelia od tzv. obohatených klietok pomaly upúšťajú, no stále ide o najrozšírenejší typ chovu.
„EÚ už dávnejšie zakázala starý typ klietok, používame len obohatené klietky. Sliepky tam majú dosť miesta, môžu si natiahnuť krídla, majú bidielka a taktiež sa môžu „kúpať“ v prachu. Keď sa sliepka cíti zle, prestane znášať vajcia. Tieto sliepky však znášajú asi jedno vajce denne,“ vysvetľuje Molnár.
Ak by sa klietky naozaj zakázali, pre slovenských hydinárov by to predstavovalo miliónové investície a väčšina z nich by skrachovala. Navyše, podstielkové či vajcia z voľného chovu sú drahšie a tiež rizikovejšie z pohľadu spotrebiteľa.
„Vajíčka z podstieľky sú na sene a v hnoji, takže sú oveľa viac znečistené. V klietke ide vajce rovno preč z haly. Pri voľnom chove sa zase sliepky môžu dostať do kontaktu s voľne žijúcim vtáctvom, čo môže viesť k nákazám,“ hovorí šéf únie hydinárov.
Dodal, že vajíčka z týchto chovov nie sú ani kvalitnejšie, ani zdravšie. „Na kvalitu vajec vplýva najmä krmivo,“ podotýka Molnár.
Ministerstvo: Slovenských vajec by ubudlo
Ministerstvo pôdohospodárstva zmenu zákona v tejto oblasti neplánuje. Ak má prísť zmena, najskôr ju budú musieť iniciovať spotrebitelia.
„Aktuálne producenti na obaloch označujú spôsob chovu, čím je umožnené chovateľom prevádzkujúcim chov zvierat v lepších podmienkach takýto údaj prezentovať a čím je spotrebiteľom sprístupnený výber takýchto produktov. Považujeme za fakt, že ak spotrebitelia nebudú mať záujem o kúpu hydinových vajec z klietkových chovov, odzrkadlí sa to aj na predaji týchto výrobkov, čím samotní spotrebitelia určia smerovanie trhu a ostatní chovatelia v prípade záujmu budú nepriamo nútení prejsť na iný spôsob chovu zvierat,“ uviedol Michal Feik z agrorezortu.
Naznačil tiež, že takáto úprava zákona by mala negatívny dopad na súčasných slovenských producentov. Investície by vyvolali nárast cien, aj likvidáciu chovov. Slovensko by tak mohli zaplaviť lacnejšie vajcia z krajín, ktoré klietkový chov nezakázali.
„Akékoľvek prípadné legislatívne zmeny smerujúce k obmedzeniu klietkového chovu musia vychádzať z princípov harmonizácie legislatívy medzi členskými štátmi Európskej únie. Ak by sa totiž stalo, že na Slovensku sprísnime podmienky chovu sliepok a iné štáty nie, išlo by to na úkor slovenských producentov,“ uvádza agrorezort.