Používate zastaralý prehliadač, stránka sa nemusí zobraziť správne, môže sa zobrazovať pomaly, alebo môžu nastať iné problémy pri prehliadaní stránky. Odporúčame Vám stiahnuť si nový prehliadač tu.
Zľava: Predsedníčka poslaneckého klubu OĽANO Veronika Remišová a predseda hnutia Sme rodina Boris Kollár. Foto: SITA/Braňo Bibel

Agrorezort namiesto obnovy lesov podporuje cez eurofondy ich pílenie, tvrdí OĽaNO

Ministerstvo pôdohospodárstva SR v reakcii uviedlo, že kritika OĽaNO je tendenčne zameraná len na podpory projektov na nákup lesnej techniky, pričom opomína skutočnosť, že výzva je zameraná na investície do rozvoja lesných oblastí a zlepšenia životaschopnosti lesov.

Ministerstvo pôdohospodárstva SR (MPRV) cez svoju platobnú agentúru posledné mesiace uzatvára zmluvy z výzvy vyhlásenej v roku 2017. Cieľom opatrenia a výzvy v objeme 22 mil. eur majú byť investície do rozvoja lesných oblastí a zlepšenia životaschopnosti lesov. V praxi však agrorezort podľa hnutia OĽaNO podporuje hlavne techniku určenú na zvážanie popíleného dreva, ako sú lesné traktory, návesy či hydraulické ruky, terénne autá. Ministerka pôdohospodárstva Gabriela Matečná tak podľa OĽaNO namiesto obnovy lesov podporuje cez eurofondy ich pílenie. Informovala o tom vo štvrtok predsedníčka poslaneckého klubu OĽaNO Veronika Remišová. Kritika OĽaNO je však podľa agrorezortu tendenčne zameraná len na podpory projektov na nákup lesnej techniky.

„Keď sa pozrieme na stav slovenských lesov, asi málokto si myslí, že naším najväčším problémom je taký nedostatok techniky na pílenie a zvážanie dreva, že štát musí súkromným firmám dotovať nákup takejto techniky,“ upozornila Remišová. Príjemcami pomoci sú podľa OĽaNO osoby a firmy obhospodarujúce lesy, ale často aj fyzické a právnické osoby, ktoré drevo jednoducho iba odvážajú z lesa.

Remišová hovorí, že už klasickým problémom výziev na ministerstvách s nominantmi Slovenskej národnej strany je, že medzi žiadateľmi figuruje množstvo subjektov, ktoré tržby doteraz nemali, majú ich minimálne, alebo vznikli krátko pred vyhlásením výzvy či dokonca podaním žiadosti o grant. „Takmer tretine firiem ministerstvo poskytlo vyššiu dotáciu, ako sú ročné tržby týchto firiem. Najextrémnejší prípad je, keď má firma tržby necelých 2 500 eur, rok predtým iba tisíc eur, ale ministerstvo jej dá bez váhania dotáciu 200 tis. eur. Alebo firme so sídlom na Obchodnej ulici v Bratislave s tržbami okolo 7 tis. eur dalo ministerstvo dotáciu tiež 200 tis. eur. Podľa mena aj adresy je majiteľom tejto firmy človek spomínaný ako švagor blízkeho spolupracovníka Mariána Kotlebu,“ uviedla Remišová.

Podľa jej vyjadrení sú veľmi zvláštne nastavené aj niektoré bodovacie kritériá. „Problémom je, že drobní podnikatelia a živnostníci s tými najhoršími strojmi často pracujú za biednu mzdu ako subdodávatelia väčších a bohatších spoločností a pri takomto nastavení kritérií sú vytláčaní na okraj,“ dodala Remišová. Namiesto dotovania vybavenia na rúbanie lesov by Slovensko podľa Remišovej, špeciálne z eurofondov, malo radšej podporiť projekty zamerané na starostlivosť o les, pestovateľskú činnosť lesa, ochranu a obnovu lesa prípadne šetrnejšie hospodárenie v lesoch, napríklad výberkové hospodárenie, pri ktorom sa nerúbu celé pásy lesa ale postupne vyberajú najvhodnejšie stromy na väčšom území.

Kritika OĽaNO je podľa agrorezortu tendenčne zameraná len na podpory projektov na nákup lesnej techniky, pričom opomína skutočnosť, že výzva je zameraná na investície do rozvoja lesných oblastí a zlepšenia životaschopnosti lesov. „Pôdohospodárska platobná agentúra v rámci tohto opatrenia podporila, a to oveľa vyššou alokáciou finančných prostriedkov, projekty na obnovu a ochranu lesných porastov, výstavbu lesných ciest, na prevenciu škôd v lesoch spôsobených lesnými požiarmi a prírodnými katastrofami a obnovu týchto lesov, projekty zamerané na zlepšenie odolnosti a environmentálnej hodnoty lesných ekosystémov,“ uviedol v reakcii Daniel Hrežík z komunikačného odboru ministerstva pôdohospodárstva.

Podľa agrorezortu je veľký omyl myslieť si, že lesníci len rúbu drevo. „Štátni lesníci vysadia ročne 15 miliónov nových stromov. Odstraňujú kalamitu, zvážajú drevo, ale tiež obnovujú lesy, udržiavajú lesnú infraštruktúru. Žiaľ, neraz pracujú s technikou, ktorá je zo 60-tych alebo 70- tych rokov, je zastaraná, kazí sa, je drahá na prevádzku a neekologická. Dostanú nové moderné stroje, vďaka ktorým bude starostlivosť o les modernejšie, efektívnejšia, šetrnejšia k životnému prostrediu,“ dodal Hrežík.

Kritike OĽaNO k veľkosti firiem, ktoré dostanú podporu, ministerstvo pôdohospodárstva nerozumie. „Šancu majú aj malí aj veľkí. Dôležité je, aby to vedeli robiť. Výška nenávratného finančného príspevku vo výzve nebola podmienená celkovou výškou tržieb žiadateľa. Metodika vyhodnocovania žiadostí o NFP je nastavená úplne transparentne. Nie je možné vylúčiť žiadateľa iba na základe výšky tržieb,“ ozrejmil Hrežík. Zároveň upozornil, že Najvyšší kontrolný úrad SR vykonal kontrolu vyhodnocovania žiadostí o NFP pre predmetné opatrenie, pričom po ukončení kontroly neboli zistené žiadne zásadné nedostatky v procese vyhodnocovania žiadostí o NFP. „Na záver dodávame, že kritériá pre dané podopatrenie boli konzultované s monitorovacím výborom a celá výzva bola pred jej zverejnením posúdená a schválená Centrálnym koordinačným orgánom,“ dodal v reakcii Hrežík.

Odporúčané články

Lesy SR drevnú hmotu speňažujú za najvyššie aktuálne trhové ceny, kontrolu NKÚ vítajú Hospodárenie v podniku sa začalo zlepšovať už počas kontroly NKÚ, tvrdia Lesy SR

Témy

Z kategórie Lesy a lesníctvo

Odporúčame